Odkaz Medarda pre dnešok

Biskup Medard bol mužom veľkého formátu, morálnou autoritou so zmyslom pre sociálnu spravodlivosť a s obdivuhodným jemnocitom pre ľudí, najmä pre tých, ktorí boli v núdzi. Bol to muž svojej doby, ktorý sa zápalisto a zodpovedne angažoval v prospech verejného dobra. Vedel oživovať medziľudské vzťahy a svojim súčasníkom ukázal hodnotu ženy a muža, hodnotu vzájomného oceňovania, ako aj hodnotu a význam dobrého manželstva.

Medard môže byť pre nás popudom k tomu, aby sme sa učili rozumieť dynamike dneška. Porozumenie súčasným spoločenským, kultúrnym, politickým, ekonomickým
alebo náboženským premenám, lokálnym alebo globálnym, je zase cestou k tomu, aby sme boli otvorení inovovaniu priestoru, v ktorom žijeme a pracujeme. Byť otvorení revízii, a to aj vtedy, keď sú dobré pravidlá už osvedčené a isté, je odvahou. Medard nám túto odvahu k revízii ukazuje a dosvedčuje, že byť odvážnym je prospešné pre všetkých.

Potvrdzuje nám známu pravdu, že mať úctu k sebe a k druhému je dobré pre všetkých. Medard ukázal a vecne „spraktizoval“ úctu mužov k ženám a žien k mužom. Úcta k druhému pohlaviu robí z človeka ľudskú bytosť, ktorá vidí očami druhého, počúva ušami druhého a cíti jeho srdcom. Ľudské bytosti sú vlastne anjeli s jedným krídlom: ak chcú lietať, musia sa objať. Ak ako ľudia uznáme hodnotu a veľkosť druhého v sebe samom, otvoríme sa pre možnosť tešiť sa zo svojho ľudského bytia a zo vzťahov s inými. Mať úctu k sebe i k druhému a vedieť túto úctu premeniť na drobné umožňuje vystúpiť zo seba a prekročiť seba samého. Človek totiž nie je uzavretá hotovosť, ale dobrodružstvo.

Osoba Medarda môže byť pre nás podnetom k tomu, aby sme mali odvahu byť vzájomne štedrí, hmotne aj duchovne. Jeho životný príbeh nás podnecuje k tomu, aby sme zo svojho bohatstva nielen profitovali, ale aby sme sa oň aj delili. Deliť sa o hmotné bohatstvo a učiť sa, aby aj druhí mali účasť na našom bohatstve, je výzvou. Pretože nikto nie je taký chudobný, aby nemohol niečo darovať, a nikto nie je taký bohatý, aby nemohol niečo prijať. A ešte viac, nikto nie je taký chudobný, aby sa nemohol sám darovať, a nikto nie je taký bohatý, aby nemohol prijať druhého.